Portrét profesora Vladimíra Krčméryho

Lekár a vedec, odborník na tropickú medicínu, infektológiu a onkológiu, sa narodil 23.7.1960 v Bratislave, v rodine vedca a lekárky. V roku 1985 absolvoval lekársku fakultu UK v Bratislave. Postgraduálne vzdelanie získal na univerzitách v USA, v Česku a vo Veľkej Británii. Získal čestné doktoráty na Jihočeskej univerzite v Českých Budejoviciach (2006) a na americkej univerzite v Scrantone (2007).

Profesionálne začal pôsobiť v roku 1985 na Klinike infekčných chorôb vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Bol primárom Oddelenia klinickej farmakológie Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. Podieľal sa na budovaní Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a Trnavskej univerzity.

V roku 2003 získala akreditáciu Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, ktorú založil a pôsobil na nej aj ako rektor.

„Keď som zakladal vysokú školu, chcel som sa vyhnúť duplicite už existujúcich škôl. Vybrali sme si preto také zdravotnícke programy, ktoré iné školy nerobili a nerobia. Na medicínu katastrof a tropickú medicínu sa u nás nezameriava žiadna iná vysoká škola. Nepredpokladali sme však, že raz budeme svedkami humanitárnej katastrofy takých rozmerov.“

Pôsobenie v rozvojových krajinách

Jeho pôsobenie v rozvojových krajinách začalo, keď mal 31 rokov a vo Viedni pracoval po boku profesora Wolfganga Graningera. V tom čase prvýkrát navštívil Afriku .

V trópoch sme sa vrátili k jednoduchej, holistickej medicíne. Nemali sme röntgen, ultrazvuk ani tomograf. Len holé ruky a fonendoskop.

Počas pôsobenia na Trnavskej univerzite rozbehol so svojimi dvoma spolupracovníkmi svoj vedecký, pedagogický a humanitárny projekt v Keni a neskôr na VŠZaSP sv. Alžbety štartuje jeho úspešný liečebno-charitatívny projekt v Kambodži "House of family" - detské domovy pre deti z ulice, liečené slovenskými lekármi na HIV.

Založil Tropik Team, ktorý pôsobí ako nezisková organizácia pri Vysokej škole sv. Alžbety. "Bola to nevyhnutnosť, lebo sme veľmi zle spávali, keď sme videli v televíznych spotoch tú strašnú biedu.  Tento tím lekárov a zdravotníckych a sociálnyh pracovníkov participuje na 72 rozvojových projektoch v 25 krajiách sveta na piatich kontinetnoch

Vladimír Krčméry pôsobil a stále pôsobí na misiách v mnohých krajinách sveta.

Najviac so mnou zalomcoval Sudán. Obrovskou chudobou. Na vlastné oči sme videli mŕtve deti, dôsledky hladomoru. Človek, ktorý trpí chronickou podvýživou, nemá žiadnu imunitu. Stačí, že na neho niekto zakašle a do troch dní zomrie na infekciu. Deti, ktorým sme dali chlieb, jedli tak hltavo, že im nosom išiel von. Dozvedeli sme sa, že poriadne jedlo nemali viac ako rok. Malé deti pijú mlieko, veľké si nalámu kôru a natrhajú zelené lístie – sukumu, ktoré uvaria v slanej a korenistej vode. Je to nejedlé.

Keď som sa vrátil zo Sudánu, žena mi hovorila, že v noci plačem. Nevedel som o tom. Aj dnes sa mi v pamäti vynárajú ženy, ktoré k nám nosili mŕtve deti, aby sme ich vzkriesili. Vtedy som si uvedomil, že najväčším sebaklamom v medicíne je mesiášstvo. Isteže, na chvíľu vás tento pocit omámi. No keď rozdáte všetky lieky, ste opäť malý ako trpaslík.

V Kambodži majú s manželkou dve adoptované dcérky, ktoré sa liečia na HIV. „Staráme sa o to, aby mali kde bývať, mali čo jesť 3-5krát denne. Máme na druhom konci niekoho, s kým sa môžeme spojiť a povedať si dobrú noc.“

Keby nebolo evanjelia, stále by som plakal. Môj kolega – onkológ, ktorému postupne zomreli všetky deti s leukémiou, lebo voľakedy neboli cytostatiká, sa odnaučil smiať. Ja sa ešte zasmejem.

 Vladimír Krčméry miluje rybárčenie a Josepha Haydna. Má všetkých jeho 104 symfónií. Je ženatý, s manželkou Teréziou, ktorá je tiež lekárka,  majú 4 deti. Doma s rodinou trávi leto a mesiac v období vianočných sviatkov, lebo ako hovorí: „človek si aj dušu musí dať do poriadku, nemôže ísť ako automat.“

Video: http://www.ta3.com/clanok/1076008/portret-vladimir-krcmery.html